Plagát v Kotli
Milý denníček,
v posledných dňoch som na teba nemala príliš veľa času. Všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Šla som do kotla, lebo som sa s Benom dohodli, že sa tam stretneme a dohodneme sa, ako strávime ten malý zlomok prázdnin, ktorý nám zostáva. Ben tam však ešte nebol, tak som si detailnejšie prezerala kotol. Všimla som si jeden nový obraz, vyleštené poháre a môj zrak sa zastavil na neveľkej nástenke v rohu miestnosti. Visel na nej farebný plagát s nápisom : HĽADÁME BRIGÁDNIKOV. Celkom ma to zaujalo, tak som podišla bližšie a prečítala som si
aj menší text na plagáte. Ponúkala sa tam práca v rôznych obchodoch od Lekárne až po Kníhkupectvo. Kto mal záujem, mal sa zapísať na papier, ktorý bol pripnutý k plagátu, a mal čakať v kotli deň predtým, ako sa začne predávať. Vzala som brko, ktoré bolo položené na stolíku pod nástenkou a zapísala som sa. Založila som brko späť do nádoby a chcela som si prezrieť svoje meno, či som sa náhodou nepomýlila v nejako písmenku, ale na oči mi dopadli niečie ruky. Položila som svoje dlane na tie ruky a aj keď som vedela, že je to Ben, tipla som si niekoho iného:
,,Kate? Si to ty?" Cítila som, ako sa Benova hruď zdvíha a klesá, od toho, ako sa pokúšal zadržať smiech a neprezradiť sa. Pousmiala som sa a otočila:
,,BEN!" Rozosmial sa a dal mi pusu na líce:
,,Čakala si dlho? Zdržal ma strýko. Chcel sa dohodnúť o... To je jedno." Krátko sa usmial a vzal ma za ruku:
,,Ideme sa prejsť?" Prikývla som a naposledy som očkom hodila po nástenke. Ben mi niečo rozprával, ale nevnímala som ho a uvažovala som, aké by to bolo predávať v obchode. Hm, a ešte keby som mohla predávať v kníhkupectve. Obklopená starými i mladými knihami. Medzi knihami, ktoré sú plné tajuplných príbehov, magických znakov a starodávnych tradícií. Z týchto úvah ma prerušil Ben, keď ma posadil na lavičku (fakt neviem, ako sme sa tam dostali...) a začal sa smiať. Prekvapene som sa naňho pozrela:
,,Deje sa niečo?"
,,Nie, len ma nepočúvaš..." Zasmial sa a pobozkal ma. Objala som ho okolo krku, ale na chvíľu som sa od neho odlepila:
,,Všimol si si v kotli ten inzerát?" Usmial sa a kývol:
,,Aj som sa zapísal, ale asi zmenila papier."
,,Aha." A dala som mu pusu.
***
Deň predtým, ako sa začalo predávať som do kotla ísť nemohla, tak som poprosila Bena, aby to vybavil aj za mňa. Na druhý deň ma tam už ráno čakal:
,,Ahoj." S úsmevom som ho tiež pozdravila a prisadla som si k nemu.
,,Tak čo?" Pousmial sa a odpil si z máslového ležáku, ktorý mal položený pred sebou.
,,Za jeden deň nám sľúbila 2 galeóny. Cenníky aj ďalšie informácie budú závisieť od toho, do akého obchodu sa dostaneš. A to sa rozhodne až zajtra." Krátko som kývla a prezrela som si kotol. Bol tam ešte Matthew s Leom a obrovské množstvo prvákov. Zamračene som sa pozrela na Bena:
,,Nejdeme sa prejsť? Tí prváci ma príšerne hnevajú. Ak sú oni vychovaní, tak Wilkus Fixel je ten najnevinnejší a najlepší človek na svete." Ben sa zasmial a dopil ležák. Vzal ma za ruku a spoločne sme vyšli do slnečného londýnskeho rána. V noci pršalo, ale po daždi nezostala už žiadna stopa. S trochu ustaraným výrazom som sa pozrela na Bena:
,,Musím ti niečo povedať.“ Kývol a počúval. Prezerala som si detaily jeho tváre a uvažovala som, AKO mu to mám povedať:
,,Vieš, ehm, moja sestra...“ Nestihla som dopovedať, lebo sa objavil Albert. Krátko som ho pozdravila, keď bežal okolo. Opäť som sa pozrela na Bena, ktorý krátko kývol na pozdrav Albertovi a obrátil pohľad opäť na mňa:
,,Čo tvoja sestra?“ Obzrela som sa na Alberta, ktorý opäť bežal okolo. Netrpezlivo som prestupovala z nohy na nohu:
,,Nejdeme inde?“ Kývol a vzal ma za ruku. Prešli sme polku Londýna a potom sme prišli na to, že nás Albert sleduje. Ben ho vyhrešil a šli sme ďalej. Albert sa asi nudil, lebo aj naďalej nás sledoval. Teda snažil sa o to. Sledovanie sa nedá nazvať sledovaním, keď viete, že vás niekto sleduje. Nahnevane som k nemu prišla:
,,Nemáš nič lepšie na práci?! Nemôžeš nás nechať na pokoji?“ Albert ma však nepočúval a snažil sa opäť skryť. Došli mi už nervy, lebo naozaj som to potrebovala povedať Benovi. Zdôveriť sa mu. Podišla som k Albertovi a strelila mu facku:
,,Fakt ma to mrzí, ale... štveš ma.“ Otočila som sa na podpätku a spolu s Benom sme sa mu stratili na vlakovom nástupišti. Zatvorili sme sa do jednej čakárne, ktorá bola prázdna a posadili sme sa na lavičku. Vzal ma za ruku a pousmial sa:
,,Čo si mi to chcela povedať?“ Zahryzla som si do pery a pozrela som sa mu do očí:
,,Moja sestra.... Ona má... Našla som u nej pod posteľou dosť zvláštne knihy.“ Zamračil sa:
,,Zvláštne?“ Krátko som kývla a dodala:
,,Tie knihy opisovali rôzne rituály a kúzla...“
,,Aké kúzla?“ Párkrát som zažmurkala a pozrela na dlaždičky, ktorými bola vykladaná celá miestnosť:
,,Kúzla čiernej mágie...“ Zdesene si ma premeral:
,,Myslíš, že...?“ Nemusel dopovedať, chápala som. Krátko som prikývla.
,,Neviem, čo mám robiť...“ Objal ma:
,,Vedia o tom tvoji rodičia?“ Položila som si hlavu na jeho rameno:
,,Pravdaže nie. Nechcem, aby to niekto vedel.“ Prudko som zdvihla hlavu a pozrela mu do očí:
,,Ani ty to nikomu nepovieš... Sľúb mi to.“ Hypnotizovala som ho pohľadom, kým krátko nevyslovil:
,,Sľubujem...“ Uľahčene som si vydýchla. A opäť som si položila hlavu na jeho rameno:
,,Nemá ma rada, možno ma dokonca nenávidí, ale ja... ja ju mám aj napriek tomu celkom rada. Nechcem ju zničiť tým, že by som o tom niekomu povedala.“ Hladil ma po vlasoch:
,,Myslíš, že by prijala pozvanie ku mne domov?“ Prekvapene som sa zamračila a premerala som si ho:
,,Prečo?“ Poškrabal sa na čele a opäť ma objal:
,,No že by sme... hm, že by sme jej vysvetlili, že čierna mágia nie je dobrá.“ Myklo mi kútikmi úst:
,,Veľmi si to od teba cením, ale pochybujem, že by prijala...“ Krátko kývol a objal ma silnejšie. V jeho náručí som si pomyslela prvýkrát, odkedy som našla tie knihy, že všetko bude dobré... Že všetko sa nejako vyrieši...
Komentáře
Přehled komentářů
Dvakrát běžel okolo :D
...
(Ben, 15. 4. 2008 19:13)
pěknej článek :)
čim zrazuješ svojí kolej kdyz se budes bavit s nekym jinym ? :)
pokud ti neskodi ... nebo tvoji koleji ..
Ben taky proti zmijozelu nic nema .. dokud se k němu chovaj aspon trosku normalně .. resp nejen k němu .. ale když má blbou náladu tak mu ujede ruka (třeba u fulgenta) ale v podstatě zmijozelu pomahal v tu chvily .. fulgent byl zticha a navic ho be umlčel za to že někoho polil (bud jednu zmijozelacku nebo zmijozelaka) :-p
uaaa:D:D:D:D
(christiana broukenova, 15. 4. 2008 15:15)teda paula pri citani som ani nedychala teda mala by si sa stat spisovatelkou...si proste KINGale keby cosi taq sa s tebou nebavim wed wes nemozem zradit moj milovany SLIZOLIN! ale inak si fakt respekt...howg..
.*.*.
(Albert, 25. 4. 2008 17:13)